Cez Ameriku autom za 7 dni

Autor: Lubo Lajos | 15.7.2017 o 16:34 | (upravené 15.7.2017 o 18:15) Karma článku: 7,22 | Prečítané:  1357x

Volám sa Lubo a mám takého kamaráta, ktorý sa volá Boris. V predposledný deň stopovania cez Sibír sme si kúpili lístok do LA cez Soul a nejaké čudné – neznáme mesto v Čine. (Má asi toľko obyvateľov ako celé Slovensko).

Mal to byť jednoduchý 20-hodinový transfer medzi Ruskom a Amerikou, ale ako sme zistili, nikdy nič nie je jednoduché medzi Ruskom a Amerikou.

Sedíme si tak na letisku vo Vladiku, dávame si štandardne už tretie pivko pred odletom (aby sme sa po vzlete modlili, kedy sa vypne signál o pripútaní a my môžeme bežať ako Zátopek na záchod). Do haly naraz vošli dvaja policajti a hlásia nejaké čudné meno. Pohybujú sa okolo nášho odletu a kričia, očividne nervózni. Vravíme si, že niekto má veľký problém. Bavíme sa na tom. Klasicky nastupujeme do lietadla ako jedni z posledných a naraz pani stopne Borisa – že ho hľadajú policajti. Bez slova ho zobrali a ja som tam ostal. Nechápačky. Panebože, dúfam, že majú čisté rukavice. Nechcelo sa mi stráviť zimu na Sibíri v gulagu. Gate už pomaly zatvárali. Nervy na krajíčku. Naraz Boris s úsmevom, s kľudom Angličana sa vracia asi po piatich minútach. Vraví, že našli ruský  vojenský nôž v jeho batohu. Tak im povedal, ako sme k nemu prišli, že nám ho dal podnapitý podplukovník, ktorého sme stopli pri Novosibirsku. Chlapci že aha, tak potom to je úplne v poriadku a nechali ho ísť. Aj s nožíkom.

V Soule sme mali 2 hodiny na prestup, ale zase si nás zobrali bokom, že máme zbraň so sebou a už s Kórejcom nebola moc reč (teda vôbec sme si nerozumeli), tak sme mu ten nožík nechali. Pri checkine do LA sme zistili, že nemáme letenku. Skvelá spoločnosť Travelocity nám síce potvrdila objednávku, len nám zabudla poslať letenky. Taký detail. Tak sme si museli kúpiť na druhy deň nové a mali sme jednodňový stopover v Soule. Mali sme šťastie, pretože mal akurát službu výborný kuchár švábov.

Na druhý deň sme sa už nalodili, zistili sme, že Číňania vám dajú jedla a alkoholu v lietadle koľko len chcete, zoznámili sme sa s partiou amíkov, číže cesta do Číny bola celkom zaujímavá. Skončilo to jedlom na zemi a odtrhnutím časti okna.

V Guangzhou, alebo ako sa to mesto volalo, sme mali prestup do LA. Boris vraví, že ide na jedného Jacka s amíkmi, ja že sa nalodím. Išlo o 380-tku, číže tam nalodenie trvá celkom dlho.  Boris mi zabudol povedať, že síce išiel na jedného Jacka, ale na fľašku, nie panáka. Čiže cesta do USA bol prekrásny príbeh. Staral som sa o neho ako Vilo zo Siedmeho Neba.

V Rusku sme si kúpili tričká s Putinom, a v tomto sme chceli prejsť imigračné. Však dávno sme nemali žiadne problémy. Na naše prekvapenie nám ešte všetci ukazovali, akí sme fasa. No, už sme cítili, že sa Trumpove časy blížia. Hneď sme šli po auto. Boris zistil, že zabudol doma vodičák, aspoň, že ja som mal so sebou ružový vodičák, ktorý vyzerá ako zdrap papiera. Našťastie sa nám podarilo požičať si auto, úplnú VIP dodávku, vzadu sme si urobili spiacu časť.

 

Hneď sme vyrazili do mesta, bolo asi 11 hodín večer. Vravíme si, že sa prejdeme po Hollywood Boulevarde, pozrieme nejaké hviezdy, pofotíme nápis a uvidíme, čo ďalej. Dojdem na Hollywood Boulevard, a tam to vyzeralo v uliciach ako na Luníku IX. Vzdali sme to po 10 minútach a vravíme si, next time LA. Nasadáme do auta a že poďme do Death Valley.  Došli sme tam asi o 3-tej ráno, zaparkovali auto a trošku sme pospali. Ráno som sa zobudil na výkrik “Čo ti j**?!”. Tak Boris zhodnotil výhľad.  Úplne super prekrásna príroda, sami v púšti. Vravíme si, toto sú 1000-lajkové výhľady.     

 

Pol dňa sme sa motali po Death Valley a kochali sa. Príroda že wau. Tesne po obede sme dorazili do Las Vegas.  Zaparkovali sme, vošli do kasína a naraz sme si dali otázku. Andnow what? Jak rybičky v poslednej scéne z Hľadá sa Nemo. Zamenili sme 10 dolárov a že ideme na ruletu. Stavili sme na červenú – vyhrali sme, stavili sme, vyhrali sme a naraz sme mali 80 dolárov. Polku  som zhabal, ale Boris ešte ostatné prestávkoval a prehral. Nevadí. Kukáme, že čo tu robiť, našli sme húsenkovú dráhu, to bol super zážitok. Ale po 2 hodinách sme zistili, že toto mesto nie je pre nás. Nasadáme do auta a smerom do Yosemitskeho národneho parku.

 

Prichádzali sme v noci. Kukáme na tabuľu, vstup 30 dolárov, ale od 8-ej večera do 7-ej rána tam nie je hliadka. Nebolo nám treba viac a už sme vedeli našu taktiku na národné parky.

Parkujeme auto na takom malom parkovisku. Je tam ešte jedno auto. Je mi to podozrivé, a preto vravím týpkovi: Hi, where are you from? A odpoveď: Im from Czech republic. Mohlo mi to napadnúť, stačilo pozrieť na to, čo ma obuté.

Ráno sa budíme pred svitaním. Postupne prechádzame celý deň parkom a obaja sa zhodneme, že jedna z naj prírod, aké sme videli. Už len kvôli tomuto sa oplatilo dôjsť do USA.

 

Ráno sme mali ešte šťastie na prízemnú hmlu, čiže čistá rozprávka.  Večer sme si to namierili do San Francisca, kde sme známemu poslali Borisov vodičák. Bol som tam už 4-ty krát, číže povinná fotka Golden gate, autom po kľukatej ulici, pozdraviť Vietnamca, ktorý predáva kraby na Fisherman's Wharfe a s ktorým som robil pred 10-timi rokmi. (Vyzeral tak isto, ešte aj tie isté šaty mal).

Večer sme sa vydali smer Seqoia park. Už tak večer, okolo jednej v noci, si ideme popri sade broskýň. Vravíme si, poďme si dať cikpauzu. A počas tej cikpauzy sme si trošku natrhali broskýň na cestu, teda na cely týždeň. To je proste tak. Môžeš odísť z východnej Európy, ale východná Európa neodíde z teba.

Večer sme sa klasicky dostali do parku za zvýhodnenú východoeurópsku cenu. Menší šlofík pár hodín, vstávanie pred svitaním. Pofotili sme si mega veľké stromy, pokochali sa pár výhľadmi a šli sme smerom na Grand Canyon.

 Zase sme sa dostali snu, asi už nemusím opisovať, za akú cenu. 4 hodinky spánku, vstávačky, ranná hygiena na parkovisku. Rovno z parkoviska svitanie nad Grand Canyonom. Samozrejme, že sme stretli Slovákov. V časti DO NOT ENTER. Kde inde. Pofotili sme sa visiac zo skaly, nohy vo vzduchu, nebudeme mať predsa trápne fotky z diaľky.

Ranný opar nad Canyonom nám spôsobil veľmi pekný výhľad a veľmi pekné fotky. Zdržali sme sa tu pár hodín, ale zase sme to neprehnali.

 

Chceli sme ešte za svetla stihnúť Bryant Park a ideálne ešte v ten deň. Keďže nebolo veľa času, tak sme zvolili spôsob šoférovania Bratislavčana smerom na Donovaly. Pri predbiehaní preblikať, polku času v protismere, každému nadávať, že cúva dopredu a hlavne sme zabudli, že tu nie sú kilometre, ale míle. Tak si ideme v strede ničoho, predbiehame starkého, ktorý ide 50-tkou a má smrť v očiach, na Taliana ho preblikneme, zahájime predbiehací manéver a v 120-tke ho prebiehame. Pádime si to, a naraz v diaľke majáky. Dlho sme nemali žiaden problém. Tak nás chalan zastavil, emócie ako Stallone v Rambo V. Ani slovo, pol hodinu niečo riešil a vrátil sa, že choďte na súd. V mormonskom Utahu na súd? No dobre. Tak ideme do najbližšieho mesta, nájdeme si súd a pekne tam nabehneme. Dali nám akciovú pokutu 200 USD. Keď už sme tam boli, tak sme využili ich sociálne zariadenia. Za tie prachy sme im urobili aspoň pár lišajov na záchode. Bolo to asi tá najdrahšia veľká potreba v živote, ale nikdy na ňu nezabudnem. Ja som vždy vravel, že tým mormonom ide len o prachy.  

Nasadáme do nášho skvelého auta a pokračujeme už menej svižným tempom do Zion parku. Zion park bol možno ešte krajší ako Grand Canyon, teda aspoň na pohľad. Bola to krásna príroda, zelená, krásne údolie. Ale zase sme to s turistikou neprehnali.

Pozerám na hodinky, výborný čas, ešte stíhame Bryce Canyon. Nasadáme do tátoša a rútime sa. Dostávame sa tam k večeru a až tu nám padla sánka dole. Toto je park a príroda, ktorú nikde nevidíte. Toto je niečo že WAU. Z tohto parku sme boli zatiaľ najviac prekvapení. Keďže už je tento blog dosť dlhý, tak som si dovolil popísať len polovičku našej cesty a druhú polovičku si nechám na ďalší blog.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Bývalý vyšetrovateľ: Zločinci najradšej obchodujú so štátom, peniaze tam majú isté

V tieňovej ekonomike sa pohybuje veľké množstvo peňazí.

KOMENTÁRE

Nerobme z Kisku dobrého anjela, ide o princíp

To, čo sa urobilo v prípade prezidenta, očakávame aj pri vládnych kauzách.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.


Už ste čítali?